Komunikačné zručnosti

Komunikačné zručnosti patria k najdôležitejším zručnostiam osobnostného rozvoja. Cieľom počas prednašok o Komunikačnej zručnosti (Efektívna komunikácia) je zdokonalenie sa v jednotlivých komunikačných zručnostiach, ako jednej z kľúčových techník, ktorá je potrebná pre úspešné socialne vsťahy, využívanie komunikačných zručností v konkrétnych situáciách a optimalizácia komunikačných tokov medzi ľudmi, detmi (to je základ úspešnéj inregracie postihnutých do zdravej spoločnosti).  Zámerom je tiež lepšie porozumieť komunikačnému procesu v každodennom živote a porozumieť postihnutým  (zrakovo, sluchovo postihnutých)

 aby deti mohli ďalej rozvíjať za účelom dosahovania osobného úspechu a tým aj úspechu celej spoločnosti. Informovat deti a dospelých , kedy a ako dochádza k najčastejším chybám v komunikácií medzi zdravou a postihnutou osobou. Poukazuje sa na verbálnu, neverbálnu a paraverbálnu komunikáciu. Učia sa deti ako  aktívne počúvať , porozumieť druhu stranu aj dospelých, a zlepšiť empatiu a riešenie konfliktov, stresory, stratégie zvládania konfliktu. Snahou je aj aby zdrava spolocnost prijala pritomnost postihnutych a to na pracovisku a v skolach a vo verejnych priestoroch. Zakladom diskriminacie zrakovo postihnutých  je neporozumenie sa navzajom, strach, nevedomosť o ich potrebach schopnostiach. A to vedie k vylučeniu a k izolacii týchto občanov. Snahou je ich prijať, vnimať  ako zdravých občanov a rovnocennych ľudských partnerov. 

 

    

Chovateľská stanica „Sivé očko“ každoročne pripravuje pre študentov vzdelávanie, ktorého cieľom je lepšie pochopenie problematiky prijatia a pomenovania ľudí s postihnutím.  Prednášku o tom, ako sa správať k ľuďom so zdravotným postihnutím viedla PhDr. Bognárová.  Sprevadza ju stale vodiaci pes.  

O úspešnej komunikácii môžeme hovoriť vtedy, keď dostaneme spätnú väzbu od prijímateľa informácie, čím dôjde k overeniu správnosti prenášanej informácie. Preto treba mať veľku slovnú zásobu co dosiahneme ak vela čítame knižky, enciklopedie. Bariéry (najma kvoly predsudkom ) v oblasti komunikácie medzi osobami so zdravotným postihnutím a intaktnou spoločnosťou sa považujú za vážnu prekážku dosiahnutia sociálnej integrácie osôb so zdravotným postihnutím.  Zrakovo s postihnutím zraku má obmedzenie v orientácii a pri získavaní vizuálnych informácií s postihnutím sluchu  má obmedzenie v komunikácii bežnou  hovorovou rečou a pri získavaní akustických informácií. Vidiaci získa
úspech pri komunikacii ak spravne a obšírne definuje predmety a priestor ci okolie  literarne opiše
okolie či danu temu. To je podobne ked čitame knihu, pochopime ju ak je dobre opisany dej a ten svet.
Ak nevidiaci nepochopi naše vysvetlenie alebo ani nedáme im priestor nan, tak to neznamená, že je mentalne retard a konfliktny človek.

 

 

 Eliminovať nezrozumiteľnosť a tým zlepšiť komunikáciu s osobami so zrakovo (sluchovo) zdravotným postihnutím môžeme nasledovne: jasné a prehľadné prezentovanie informácie, zrozumiteľne vyjadriť to najdôležitejšie, rešpektovanie dorozumievacích prostriedkov, prijímanie druhého ako rovnocenného partnera to znamena splniť jeho prosbu ak situácia u nevidiaceho evokuje starch o zdravie a zivot.

Velka chyba ak prosbu nevidiacej osoby považiuje zdrava osoba, za arogantny prejav so strany nevidiacej, ktorá si dokonca dovoluje rozkazovať a má tú drzosť poučovať vidiaceho o jeho povinnostiach Casty dovod konfliktu spočiva v nasledovnom “kripel nema čo mi rozkazovat a nema čo ist na verejnost”. Ak nedaj bože zdravotne postihnuta osoba odhadne správne situaciu a je v práve tak , osoba ktorá je zdravá ho to moze tato skutocnost často nesmierne urazit a je schopny svoje poniženie patrične dať hned či neskor na javo. (pomsti sa zdravotne postihnutej alebo aspon mu osladi zivot pripaden bu ho šikanovať a v spolocnosti hanobiť ). Lenze pomsta a zlo nevyriesi vytvoreny konflikt.

     

Takze k efektívnej komunikácii dôjde vtedy, ak dôjde k prijatiu a rešpektovaniu druhého človeka takého, aký je  vrátane jeho aktuálnej situácie a sociálneho statusu. Vodiaceho psa cvici viiaci ktori nemusi prestne odhadnut predstavu prosbu klineta ktori je zrakovo psotihnuty. Preto aj cvicitel ma velku zodpovednost pri komunikacii. Tazdko sa vysvetluje aj co je vodiaci pes a ako ho spravne pouzivat.

Komunikácia s osobami so zrakovým postihnutím - v kontakte s osobami so zrakovým postihnutím (nevidiaci a ťažko zrakovo postihnutí) sa správame celkom prirodzene, nie kŕčovito, násilne alebo príliš súcitne - pri stretnutí s nevidiacimi sa ako prvý pozdravíme my, tiež by sme ich mali upozorniť na náš príchod, prípadne odchod - nespoliehame sa na gestikuláciu a mimiku ani na žiadne komunikačné prostriedky, ktoré sú vnímané vizuálne, využívame predovšetkým hlas, sluch a hmat - ak nevidiaci v prostredí s väčším počtom ľudí niekoho osloví, mali by sme reagovať, aj keď by bol otočený chrbtom k nám, je možné, že hľadá pomoc a nevie, kde sa má presne obrátiť - v komunikácii s osobou so zrakovým postihnutím by sme ho mali informovať a aj popisovať všetky podstatné okolnosti odohrávajúce sa v jeho okolí - v žiadnom prípade s ním svojvoľne fyzicky nemanipulujeme, najprv tomu musí predchádzať slovné upozornenie, prípadne dohovorenie - prostredie, kde prebieha komunikácia by malo byť prijateľne akustické bez nadmerného hluku a rušivých akustických vplyvov, nakoľko toto obmedzuje jeho orientáciu v priestore - nesmieme zabúdať na odstránenie prekážok a bariér, ktoré môžu byť pre nevidiaceho nebezpečné až ohrozujúce (vytiahnutá zásuvka, pootvorené dvierka, vyčnievajúce predmety), prípadne na tieto situácie upozorníme.

     

Počas prednášky poukázala na dôležitosť odstránenia bariér v medziľudských vzťahoch. Bariéry voči Zdravotne ťažko postihnutým ľuďom v spoločnosti sú. V minulosti týchto ľudí nazývali úbožiakmi. Dodnes sa postihnutí ľudia v spoločnosti stretávajú najmä s opovrhovaním. Nevidiaceho bezne sprevadza vodiaci pes. Vodiaci pes je ten ktory zlozil uspestne skusky vodiaceho psa.  Urad Socialnych veci a rodiny ak su splnene vsetky podmienky moze uznat prispevok na kupu specialne vycviceneho psa. Zakon Ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky rovnakého druhu možno poskytnúť len po uplynutí siedmich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní predchádzajúceho peňažného príspevku na takúto pomôcku, skorej nie len ak je nefunkcna. Ale zakon nezakazuje aby pes nad 7 rokov uz nevykonaval svoju pracu ak to jeho zdravotny, mentalny, dusevny stav umoznuje.

 Súčasťou prednášok je aj diskusia, ktorej predchádza názorná ukážka pomôcok. Kompenzačné Pomôcky hradí štát a ľudia so zrakovým postihnutím ich používajú pri bežnom živote. Zaujímavé je sledovať inak bežné nalievanie vody do pohára, snímač farieb, či váženie na kuchynskej váhe s pomôckami.


Materialistické videnie sveta, ktoré je dnes normálne, vedie k ľahostajnosti voči iným občanom a k vážnemu ochudobneniu medziľudských vzťahov. Vážnou tému sú aj pocity nevidiacich, sama PhDr. Bognárová sa stretáva skôr so syndrómom ľutovania a strachom, ľudia sa jej akoby boja. Sú aj takí ľudia, ktorí sa opýtajú ako sa má, či potrebuje pomoc. V obchodoch a na úradoch sa však stretáva s tým, že pracovníci nehovoria priamo s ňou, ale s jej asistentom. Pri takomto prístupe od okolia postihnutí neznalí svojich práv, môžu ľahko stratiť právne povedomie.

„Ja osobne sa najviac stretávam so „syndrómom ľutovania, strachom, pohrdanim - boja sa ma! Som rada, keď sa ma niekto priamo opýta ako sa mám alebo sa so mnou v autobuse rozprávajú o tom, aké majú skúsenosti, názory , pocity. Najmä na úradoch, v obchodoch sa mi často stáva, že pracovníci nehovoria priamo so mnou, ale s mojim asistentom, čo môže byť problém pre postihnutých, ktorí nepoznajú svoje práva a nepoznajú zákony.“-  hovorí PhDr. Anna Bognárová.

Niektori nevidiaci mozu mat aj dalsi zdravotny roblem a to nedoslichavost a problem s rovnovahou.

 Komunikácia s hlucho-slepými osobami - slovami u týchto ľudí je dotyk, poznáme ich podľa červeno-bielej reflexnej palice - musíme si uvedomiť, že toto postihnutie je najzávažnejšie, ale aj tak sú to ľudia ako všetci ostatní - majú špecifické spôsoby dorozumievania a nemajú jedinú univerzálnu komunikačnú metódu - neprejavujeme súcit, skutočnú empatiu prejavíme nadviazaním kontaktu - ako prvé je potrebné ho osloviť a tak si overiť jeho úroveň sluchového alebo zrakového vnímania, zistiť, aké komunikačné prostriedky používa a uprednostňuje - pristupujeme k nemu opatrne, nie rýchlo a predovšetkým využívame dotyk rukami, dlaňami - prostredie má byť pokojné a nehlučné - ako osvedčený prostriedok je písanie veľkých písmen prstom na dlaň hlucho-slepého človeka - nevzďaľujeme sa, neodvraciame tvár, stále udržiavame priamy smer k jeho tvári - ujasníme tému rozhovoru - nezvyšujeme hlas, hovoríme pomaly, zreteľne s výraznou artikuláciou – obsah informácie musí byť výstižný – jednoduchý, jasný, stručný - pokiaľ je to možné, využívame všetky zostatky zraku a sluchu, ak nimi disponuje - ak má tlmočníka, nikdy ho neoslovujeme, nehovoríme s jeho asistentom, ale s postihnutou osobou, aj keď nás nevidí a nepočuje! - nikdy nerozhodujeme za takto postihnutého človeka, ponúkame mu pomoc, ale rozhodnutie, či ju prijme len na ňom.

  

Formovanie právneho povedomia je dôležitá.  Je potrebné propagovať právnu kultúru, vylepšovať správanie mladých ľudí. Je dôležitá vzájomná právna výchova medzi ľuďmi.  

Ako sa stane mladý človek spoľahlivým a v súvislosti s tým tvorivým a aktívnym občanom?

 Stane sa zodpovedným za svoje konanie, keď získa od výchovy hlbokú úctu k našim zákonom. Ak získal  schopnosť a úsilie aktívne využívať svoje práva. Ak dokáže plniť povinnosti ako člen spoločnosti, tak sa z neho stane plnohodnotný občan. Dospelý zodpovedný občan vie bojovať proti akémukoľvek porušovaniu zákonov, proti antispoločenským skutkom.  Veľký dôraz sa kladie na právno-výchovnú činnosť, najmä v rámci školského a potom mimoškolského vzdelávania. Je dôležité vychovávať aktívnych a zodpovedných občanov. Známe sú špecifické formy a rôzne možnosti právno-výchovnej činnosti, ktoré sa môžu využiť na vylepšenie úcty k zákonom, na rozvíjanie vedomostí a zručností potrebných na  uplatňovanie práv a plnenie povinností.  

Každý občanov má  voči spoločnosti povinnosť pochopiť a dodržiavať zákony. Občianska aktivita a spoločenská disciplína, sa preukáže ak je v nej pocit zodpovednosti za spoločenské blaho a verejný poriadok. Tieto pocity, a pochopenie zákonov je potrebné vštepovať deťom už od útleho veku a využívať na to všetky vhodné prostriedky. 
Priestor, kde je možné vzdelávať mládež sú: školy, tábory a kultúrno-výchovné zariadenia.Ďakujeme Lucií Barmošovej TV JOJ, D.Strculovej TV JOJ, M.Ďurianovej TV Markíza, a ďalším. 

 

Získavaním právnych vedomostí a návykov podporuje formovanie ľudí. Získa trvalé demokratické právne presvedčenie. Charakter, kolektívna a sociálna kvalita mladého človeka sa upevňuje. Mladý človek získa úsilie i návyky a začne rešpektovať záujmy spoločnosti a aktívne za ne bojovať.  Právna výchova má aj iné formy výchovy: prednášky a besedy o právach. Tieto aktivity môžu viesť napríklad právnik,  alebo aj justičný pracovník. 

Nepocúvat zlomyselne ohovaranie ale skusme si overit a oslovit danu osobu. A vytvorme vlastny nazor, tak, ze oslovime komunikumeme so zdravotne postihnutou. Vyhýbajme sa hodnoteniu , utvoreniu si názoru na základe vonkajších znakov, ktoré môže byť skresľujúce a zavádzajúce a  tolerancia a rešpektovanie odlišností je jedinou cestou k porozumeniu s tými, ktorí hovoria iným, ale zdanlivo iným jazykom. ( Zdroj Spracované podľa: SLOWÍK, J. 2010. Komunikace s lidmi s postižením. Praha: Portál. 155 s. ISBN 978-8-7367-691-9. ORGONÁŠOVÁ, M. )

TOPlist